Nedávno sme robili rozhovor do médií k aktuálnym otázkam, ktorým sa Zvierací ombudsman venuje, ako aj k oblasti financovania útulkov štátom, o ktoré sa už roky snažíme, no naša snaha je zodpovednými ignorovaná.
Naša iniciatíva sa sústredí na 4 hlavné ciele:
- efektívny boj s tzv. množiteľmi– t.j. najmä zákazom predaja množiteľských zvierat (=bez preukazu pôvodu) na inzertných portáloch, na miestach prístupných verejnosti a pod.,
- zlepšenie života zvierat v marginalizovanom prostredí- edukáciou detí aj dospelých, ako spávne chovať zvieratá – projekt Detský zvierací ombudsman,
- zákaz hlučnej pyrotechniky a jej nahradenie citlivejšími alternatívami (pripravujeme legislatívne návrhy, v rámci Pracovnej skupiny pre oblasť veterinárnej starostlivosti a ochrany zvierat pri Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.),
- financovanie útulkov z verejných zdrojov.
Venuje sa slovenská vláda / poslanci, problematike / legislatíve s chovom zvierat dostatočne?
Roky upozorňujeme štát na potrebu legislatívnych zmien spojených s ochranou zvierat na Slovensku. Žiaľ, táto téma nie je pre štátne orgány dôležitá natoľko, aby sa jej proaktívne venovali. Je veľa tém ako financovanie útulkov, ktoré zostávajú dlhodobo nepovšimnuté, ignorované.
Zároveň sa však podarilo niekoľko legislatívnych zmien v spolupráci s poslancami zrealizovať (schválenie zákazu súkromného chovu tigrov a šeliem, trestný zákon, či aktivita Slobody zvierat- zákaz chovu psov na reťazi).
Treba povedať, že je potrebný tlak zdola, od občanov. Najmä treba aby občania žiadali kompetentné orgány štátu, aby si plnili riadne svoje zákonné povinnosti. Nesmieme vo frustrácii na to rezignovať a spoliehať sa, že mimovládky to vyriešia. Treba žiadať kvalitné služby od kompetentných. Ak im chýbajú ľudia, financie či zmena zákona, majú to presadzovať.
Mali by byť útulky nejakým spôsobom financované / spolufinancované štátom? Je to v zahraničí bežné?
Starostlivosť o opustené, túlavé a týrané zvieratá zákon jednoznačne zveruje do rúk štátu a obciam.
V tomto zmysle tak ide o prenesený výkon štátnej správy (resp.samosprávy) na útulky, ktoré suplujú úlohu a povinnosti štátu/samosprávy, no ich práca a náklady nie sú nijakým spôsobom kompenzované, ani neexistuje riadny finančný systém pomoci zo strany štátu.. Jediný príspevok z verejných financií útulkom je príjem z asignačnej dane, ktorý je však nedostatočný. Asignačná daň je síce verejným zdrojom, no nie vhodná na financovanie útulkov, pretože je nepredvídateľným zdrojom financií a útulky potrebujú mať finančnú istotu a predvídateľný príjem, keďže majú predvídateľné výdaje, pred ktorými sa nedá nijako “ujsť”. Ako vravíme, toto je normálna služba vo verejnom záujme, nie nejaká voľnočasová aktivita. Ak by neboli útulky, 12.000 zvierat, ktoré nimi ročne prejdú, by sme mali v uliciach.
Iniciatíva Zvierací ombudsman sa už viac ako 5 rokov snaží zmeniť situáciu financovania útulkov. Vypracovali sme viacero strategických a koncepčných dokumentov-návrh verejnej politiky, schému pomoci, ako aj kompletnú analýzu, v roku 2018 sme túto podporz dostali do zákona, chýba však finančné krytie na dotácie pre útulky, aby z nej mohli kryť vetenárne náklady či krmivo- na základe riadneho rozpočtu a účtovných dokladov. Ministerstvo pôdohospodárstva má tak od roku 2018 kompletne všetky informácie i podklady, po 2 rokoch ich akurát skritizovalo, a ďalej sme sa nepohli. Žiaden protinávrh, spolupráca, kompromis-majú iné problémy a priority. Je to frustrujúce. Ale zdroje a trpezlivosť útulkov a neziskových organizácii nie je nekonečná. Preto iniciatíva opätovne apeluje na ministerstvo, aby sa venovalo akútne téme financovania útulkov.
FALLOPIA 