Na fotkách vidieť porast pohánkovca, ktorý vytvára plný zápoj. Porast je homogénnu, neporušenú monokultúru popri štátnej ceste, všetky jedince sú zdravé a zdatné.
Prvá aplikácia herbicídu bola vykonaná a už po mesiaci od postreku vidieť, ako porast chradne, stonky, listy aj reprodukčné orgány usychajú vplyvom správne aplikovaného postreku.
Po ôsmich mesiacoch od postreku vidieť uschnuté a vymrznuté celé rastliny. Mladé jedince vyrastajú z úlomkov starých jedincov, ktoré prežili. Preto je veľmi dôležité postrek opakovať aj ďalší rok a lokalitu monitorovať niekoľko nasledujúcich rokov a v prípade potreby postrek opakovať.
Správne zvoleným manažmentom šetríme finančné prostriedky, ľudské zdroje, prírodu a zdravie obyvateľstva. Tieto ciele dosahujeme trvalým odstránením inváznych porastov, obnovou biotopu a monitoringom dotknutých lokalít na niekoľko rokov dopredu. Výskumom nových postupov a metód máme za ciel poskytnúť komplexný manažment nepôvodných inváznych a potenciálne inváznych taxónov rastlín.
Invázne druhy rastlín
Invázne druhy rastlín sú alochtónne (nepôvodné) druhy, ktoré boli v minulosti dovezené alebo dovlečené. Dovážané boli najmä za účelom vysádzania v parkoch a záhradách odkiaľ sa rozšírili do krajiny, alebo ako medonosné rastliny.
Tieto druhy sa vyznačujú vysokou reprodukčnou schopnosťou. Niektoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom, to znamená, že z nová, mladá rastlina vyrastie z niektorej časti starej rastliny. Toto je obzvlášť nebezpečné, keď sa porast decimuje mechanicky. Ďalšou rozmnožovacou stratégiou inváznych rastlín je tvorba veľkého množstva semien s vysokou klíčivosťou. Homogénne monocenózy, ktoré vytvárajú títo „predátori krajiny“ významným spôsobom menia charakter biotopov, a tým znemožňujú rast a rozmnožovanie našich pôvodných druhov rastlín, krov a drevín. Invázne druhy netrpia takmer žiadnym predačným stresom, čo z nich spolu so spôsobom rozmnožovania robí veľmi konkurencie schopné druhy. Naše spoločenstvá s nimi nedokážu viesť rovnocenný konkurenčný boj, a tie sú preto vytláčané.
Nájsť ich môžeme takmer všade napr. popri cestách, na ruderálnych stanovištiach, popri vodných tokoch a železniciach. Zasahujú však aj do voľnej prírody, kde znemožňujú rast prirodzeným druhom. Tieto taxóny majú v obľube vlhké, na živiny bohaté pôdy, avšak nepohrdnú ani navážkami, smetiskami a nelegálnymi skládkami. Môžeme sa s nim stretnúť ako na sídlisku, tak aj v lese, na lúke, v parku a pri poliach. Vodné toky často odnášajú semená alebo časti rastlín na nové, zatiaľ neosídlené stanovištia, ktoré poskytnú vhodné podmienky na vytvorenie monokultúry.
Zdroj:
vlastný výskum, foto: B. Pagáč
FALLOPIA 